Ako môže zadržanie dychu na 17 minút zmeniť váš život

Inšpiratívny TED talk v ktorom kaskadér a iluzionista David Blaine hovorí o ceste k tomu ako vydržal vo vodnej nádrži viac než 17 minút bez nadýchnutia. To čo sa začalo ako snaha o vytvorenie ilúzie nakoniec pre neho skončilo ako zážitok, ktorý mu zmenil život. Za ten čas čo budete sledovať jeho príbeh si môžete skúsiť spočítať vaše nadýchnutia a vydýchnutia vzduchu pri počítači. Celý talk bol totiž iba o dve minúty dlhší ako čas čo David strávil pod vodou.

Filed under  //  inšpirácia   zen  
Comments (0)
Posted
by Martin Kiš 

Tulku Lama Lobsang o šťastí

"Šťastie je nezávislé na tom, čo máme alebo nemáme. Myslíme si, že život je veľmi dlhý. Preto máme potrebu komplikovať si ho. Pravda je taká, že každý z nás má v hoteli Zem rezervovanú izbu približne na 20 000 dní. To nie je veľa, okolo 55 rokov. Z toho 10 000 dní prespíme, 6000 dní pracujeme, aby sme mali na nájom a jedlo, 1000 dní jeme a obliekame sa, češeme, kúpeme sa, 1000 dní sa učíme a vzdelávame sa, zostáva nám 2000 dní počas ktorých sa trápime tým, čo bude zajtra alebo premýšľame, aké to bolo včera. V podstate nemáme čas na to, aby sme boli šťastní. Sme takí zaneprázdnení, stále si hovoríme "veď už len jeden deň a potom...", ale ten deň nebudeme mať. Každý deň sa nám odpočítava od tých zostávajúcich. Každý deň a každú hodinu máme stále menej a menej času. Zajtrajšok je nepriateľom dneška, včerajšok je spomienkou, reálne žijeme iba jeden deň, a to ten dnešný. Ibaže ak premýšľame nad zajtrajškom alebo spomíname na včerajšok, míňame si terajší okamih. A ten sa už nikdy nevráti. Žijeme stále pre zajtrajšok. A náš život sa stáva ilúziou. Jedného dňa príde na recepciu hotela Zem príkaz na úhradu s výpoveďou zajtra a my zistíme, že sme nežili. To jediné, čo sme chceli - byť šťastní - sme nestihli."

Tulku Lama Lobsang na svojej návšteve v Bratislave - 10.-11. marec 2009

Napísal Martin Kiš via Veronika Senková (Facebook)

Filed under  //  inšpirácia   zen   šťastie  
Comment (1)
Posted
by Martin Kiš 

Ako získať potrebný odstup od reality? Skúste Program pro přeživší


Chceli by ste tiež mať podobnú schopnosť byť odpútaný od reality ako Fico na svojich tlačovkách a vnímať našu spoločnosť novými očami? Skúste sektárstvo, kolektívnu samovraždu alebo si o tom vypočujte zážitky z druhej ruky z čiernej skrinky padajúceho lietadla linky 2039. Odkaz v skrinke nahral človek, ktorý prešiel tvrdým výcvikom v izolovanej puritánsky uzavretej komunite a následnej bol pracovne vyslaný do nášho "vonkajšieho sveta". Čo vidí a ako to vidí môžete zistiť keď si prečítate Program pro přeživší , prvú knihu kde budete na predposlednej strane po 60 sekundách čítania. Kniha totiž začína od konca a stránky sa odpočítavajú. Celkom napínavé poviete si. Akurát, že koniec už tiež poznáte :) Toto však nemá byť nejaká zdĺhavá recenzia.. preto uvedemiem iba pár poučných riadkov zo začiatku (teda konca) knihy, kde člen samovražednej sekty Krédo opisuje hrôzy "vonkajšieho sveta" svojmu bratovi:

(s. 216) "Ľudia používajú vec, ktorej sa hovorí telefón, pretože sú  strašne neradi blízko seba a majú príliš veľký strach, že budú sami.(..) Vo vonkajšom svete nie je žiadne naozajstné ticho. Nie to falošné ticho, ktoré si človek vyrobí, keď si zapchá uši a nič nepočuje, ale skutočné ticho v krajine. (..) Po celý čas bol autobuse hluk. Automobily na ceste burácali. Ľudia vo vonkajšom svete s každým nadýchnutím vraveli nejaké hlúposti, a keď akurát nehovorili, zaplňovali tú medzeru ich rádiá, v ktorých kópie ľudských hlasov spievali stále dookala tie isté pesničky. (..) Vo vonkajšom svete prúdi zlo elektrickým vedením a ľudia sú potom lenivý. Ľudia potom strkajú špinavé taniere do takých kredencov a tie ich umyjú za nich. Voda tečúca rúrami odnesie ich odpadky a sračky, takže sa o ne potom musí starať niekto iný. (..) Vo vonkajšom svete sa ľudia pozerajú do zrkadiel.."


Po už sfilmovanom Klube bitkárov je Program pro přeživší ďalšia kniha Chucka Palahniuka, ktorá vám zasadí pravý hák do nosa a prinúti vás uvažovať nad jednou otázkou: kto je tu vlastne ten preprogramovaný?

Napísal Martin Kiš

Filed under  //  inšpirácia   knihy   realita   zen  
Comments (0)
Posted
by Martin Kiš 

Ako prežiť začiatok nového týždňa bez stresu. Otestujte sa a vykonajte zmeny

V nedeľu som si uvedomil, že sa cítim spolu s blížiacimi sa povinnosťami v novom týždni dosť pod stresom. Poznáte ten pocit keď sa všetko zrazu nakopí aj napriek snahám udržať veci ako tak pod kontrolou. A potom je človek podráždený, reaguje prehnane, nevie sa sústrediť a práca ho nebaví. O tvorivosti pod prílišným stresom radšej pomlčať. Základným mechanizmom pri osobnom rozvoji ako sa s problémom vysporiadať je nebrániť sa mu - ale pochopiť ho. Tak som použil Google. Stres je podľa Wikipedie obranná reakcia organizmu respektíve "psychický stav človeka, ktorý je buď priamo ohrozovaný alebo ohrozenie očakáva a pritom nie je presvedčený, že jeho obranná reakcia proti nepriaznivým vplyvom bude dostatočne silná. Stresová odpoveď má slúžiť k riešeniu situácie mobilizovaním všetkých síl organizmu. Vyvolávačmi stresov sú rozličné ťažko zvládnuteľné životné okolnosti, označované ako stresory – prekvapenie, zľaknutie, radostná či smutná správa. Poznáme viac druhov stresov:  Pozitívny stres – rozochvetie pri očakávaní kladne emocionálne nabitej udalosti. Zlepšuje výkon a tvorivosť.  Negatívny – je používaný pre nepriaznivé situácie. V bežnej komunikácii je slovo stres vždy negatívne. Špecifický – úmyselne vyvolaný, prichádza po ňom uvoľnenie – adrenalínové športy. Určitá miera záťaže je pre organizmus užitočná, inak by pri nedostatku podnetov mohlo dôjsť k deprivácii."  Toľko teória. Aby neostalo pri rečiach. Otestujte si svoju hladinu stresu v teste uverejnenom na stránke Kreativita.net . Málo spíte, necvičíte, nerelaxujete? Tento malý test vám môže dať vodítka ako sa zmeniť a  mať stres viac pod kontrolou. 

Q: je posledný mesiac v roku. Začínate byť už aj vy poriadne vystresovaní s množiacimi sa termínami v škole, práci alebo v súkromí?

Napísal Martin Kiš
Via: 1

Filed under  //  produktivita   test   zdravie   zen  
Comments (0)
Posted
by Martin Kiš