Jednoduchý tréning mysle s ktorým prekonáte akýkoľvek strach
Autor článku v momente kedy oľutoval všetky múdrosti o strachu, ktoré v tomto článku prezradí
Existuje jedna zmena myslenia, ktorú by mal každý zvládnuť, aby sa prestal báť čokoľvek na tejto plánete. Je to jednoduché cvičenie na každý deň, ktoré okrem toho, že vám zmení život, okorení váš život o kompletne nové typy zážitkov a zároveň vyrobí ohromné množstvo chýb, na ktoré budete časom hrdý. Ahoj som strach, neboj sa ma
Strach je prirodzený prejav ľudskej psychiky, ktorá má strach z neznáma. Nie som antropológ ani psychológ ale zrejme je tu nato, aby nás ochránila pred tým aby sme liezli do studní, skákali z mostov alebo vyrývali do silnejších chlapov v krčme. Bojíme sa všetci: či zvládneme ťažkú úlohu, bojíme sa skočiť do priepasti, bojíme sa pavúkov, niektorí lietania, iní svojho otca, niektorí sa boja budúcnosti, iní minulosti. Tí, čo tvrdia, že sa neboja ničoho by mali ísť na vyšetrenie či náhodou nestrieľajú z prstu pavučinu.Prečo je nevyhnutné bojovať proti strachu
Počet výsledkov Google pre výraz "(Nemal) mal som ju pobozkať"
Ako teda prekonať strach v hlave?
Ak chcete žiť nie iba sedieť na pohovke a pozorovať život cez TV obrazovku treba sa naučiť bojovať proti strachu. Najprv je potrebné nájsť vnútornú motiváciu aby ste si predizajnovali psychiku, lebo to nikdy nie je jednoduché. Ak som vás nenabudil predošlými riadkami skúste si nájsť lepšiu motiváciu kedy vás strach pripravil o niečo, čo teraz ľutujete. Neverím, že sa vám to ešte nestalo.
Strach sa dá jednoducho prekonať rôznymi technikami, tak isto ako sa dá naučiť byciklovať, zarábať viac peňazí alebo byť kreatívnejší. Je potrebné uvedomiť si, že odvaha je mentálna schopnosť nie emocionálna. Čo to znamená? Prakticky to, že naše večné výhovorky voči nám samotným, že na to nie sme, ža sme skôr bojazlivý, že na to nemáme, v situáciách keď sa bojíme osloviť dievča, spraviť úlohu, skočiť z mosta - sú mylné. To, že je odvaha mentálna schopnosť neurologicky znamená, že používame mysliacu časť neokortexu svojho mozgu na prekonanie emočných limbických impulzov. Prakticky podľa Steva Pavlinu použijete svoju ľudskú inteligenciu, logiku a nezávislú vôľu aby ste prekonali obmedzenia, ktoré sme ako cicavci zdedili po našich bojazlivých predkoch. Ak prijmeme, že strach je súčasť nášho genetického kódu voči novým veciam, prečo sa teda netrénovať aby sme ho zvládali lepšie?Konkrétnejšie
Pokúsim sa celú vec ilustrovať na mojom nedávnom prípade skákania bungee z mostíka na Štrbskom plese. Keďže sa sám trochu bojím výšok rozhodol som sa skočiť. Znie to možno nelogicky ale aj to je súčasť "terapie" touto metódou. Takže sme tam zrazu boli. Jedna vec je o bungee hovoriť, druhá vec je byť tam. Predstavte si teraz túto situáciu. Stojíte na malom drevenom stojančeku, kde sa zmestia akurát vaše chodidlá. Pod vami je v hĺbke okolo 60 metrov smrekový lesík a tvrdá zem. Fúka vetrík, kdesi v diaľke vidno civilizáciu (prečo som sa radšej nešiel kúpať do aquaparku?) Ste pripútaní lanom ale v tej chvíli to tak nevidíte. V tej chvíli jednoducho stojíte nad obrovskou výškou a máte do nej skočiť. Moja hlava do momentu ako som na tú lávku vystúpil fungovala relatívne dobre, vedela, že treba skočiť. Čo sa však dialo v mojom tele bolo niečo nové. Do hlavy sa mi začali hrnúť všetky možné šťavičky, hormóny, adrenalíny, v takej intenzite ako nikdy, ktoré kričali: "zabiješ sa ty maniak!" Moje telo na chemickej báze nerozoznalo bungee od istej smrti a tak som tam stál, pozeral sa pred seba do diaľok a mal taký strach ako nikdy v živote. Nohy sa prestali hýbať, ruky sa v kŕči držali okenice a to všetko za ten čas, ako hlava dobre vedela, že skočiť môžem. Teraz viem, prečo mnohí neskočili. Lebo prestali používať nástroje hlavy a dali na pocity v sebe. Ja som teda vynadal ľuďom vzadu, že ktorého debila napadla taká vec, ako skákať do hĺbky na lane - a potom som sa celou silou vôle prevážil dopredu - a padol. Pocity, ktoré som zažíval pri páde rozpisovať nebudem lebo o tom tento článok nie je, ale môžem povedať, že to bolo.. ehm "intenzívne" a príjemné. Viem si predstaviť adrenalínové injekcie na dedinských zábavách alebo rodinných stretnutiach.
Ako teda prekonať strach v hlave?
Ak chcete žiť nie iba sedieť na pohovke a pozorovať život cez TV obrazovku treba sa naučiť bojovať proti strachu. Najprv je potrebné nájsť vnútornú motiváciu aby ste si predizajnovali psychiku, lebo to nikdy nie je jednoduché. Ak som vás nenabudil predošlými riadkami skúste si nájsť lepšiu motiváciu kedy vás strach pripravil o niečo, čo teraz ľutujete. Neverím, že sa vám to ešte nestalo.
Strach sa dá jednoducho prekonať rôznymi technikami, tak isto ako sa dá naučiť byciklovať, zarábať viac peňazí alebo byť kreatívnejší. Je potrebné uvedomiť si, že odvaha je mentálna schopnosť nie emocionálna. Čo to znamená? Prakticky to, že naše večné výhovorky voči nám samotným, že na to nie sme, ža sme skôr bojazlivý, že na to nemáme, v situáciách keď sa bojíme osloviť dievča, spraviť úlohu, skočiť z mosta - sú mylné. To, že je odvaha mentálna schopnosť neurologicky znamená, že používame mysliacu časť neokortexu svojho mozgu na prekonanie emočných limbických impulzov. Prakticky podľa Steva Pavlinu použijete svoju ľudskú inteligenciu, logiku a nezávislú vôľu aby ste prekonali obmedzenia, ktoré sme ako cicavci zdedili po našich bojazlivých predkoch. Ak prijmeme, že strach je súčasť nášho genetického kódu voči novým veciam, prečo sa teda netrénovať aby sme ho zvládali lepšie?Konkrétnejšie
Pokúsim sa celú vec ilustrovať na mojom nedávnom prípade skákania bungee z mostíka na Štrbskom plese. Keďže sa sám trochu bojím výšok rozhodol som sa skočiť. Znie to možno nelogicky ale aj to je súčasť "terapie" touto metódou. Takže sme tam zrazu boli. Jedna vec je o bungee hovoriť, druhá vec je byť tam. Predstavte si teraz túto situáciu. Stojíte na malom drevenom stojančeku, kde sa zmestia akurát vaše chodidlá. Pod vami je v hĺbke okolo 60 metrov smrekový lesík a tvrdá zem. Fúka vetrík, kdesi v diaľke vidno civilizáciu (prečo som sa radšej nešiel kúpať do aquaparku?) Ste pripútaní lanom ale v tej chvíli to tak nevidíte. V tej chvíli jednoducho stojíte nad obrovskou výškou a máte do nej skočiť. Moja hlava do momentu ako som na tú lávku vystúpil fungovala relatívne dobre, vedela, že treba skočiť. Čo sa však dialo v mojom tele bolo niečo nové. Do hlavy sa mi začali hrnúť všetky možné šťavičky, hormóny, adrenalíny, v takej intenzite ako nikdy, ktoré kričali: "zabiješ sa ty maniak!" Moje telo na chemickej báze nerozoznalo bungee od istej smrti a tak som tam stál, pozeral sa pred seba do diaľok a mal taký strach ako nikdy v živote. Nohy sa prestali hýbať, ruky sa v kŕči držali okenice a to všetko za ten čas, ako hlava dobre vedela, že skočiť môžem. Teraz viem, prečo mnohí neskočili. Lebo prestali používať nástroje hlavy a dali na pocity v sebe. Ja som teda vynadal ľuďom vzadu, že ktorého debila napadla taká vec, ako skákať do hĺbky na lane - a potom som sa celou silou vôle prevážil dopredu - a padol. Pocity, ktoré som zažíval pri páde rozpisovať nebudem lebo o tom tento článok nie je, ale môžem povedať, že to bolo.. ehm "intenzívne" a príjemné. Viem si predstaviť adrenalínové injekcie na dedinských zábavách alebo rodinných stretnutiach.
Akt odvahy každý deň
Vaša myseľ je v procese. Inak by ste asi nechodili na takto.sk ale zžierali sa v práci, ktorá vás nebaví a smútili pri sviečke za mladosťou. Čo treba robiť aby ste sa naozaj nebáli ničoho je každý deň posilňovať odvahu presne takými blbosťami ako skok na bungee lane. Je jedno ako. Môžete oslovovať neznáme blondýnky po ceste, hlasnejšie sa prejavovať na hodinách v škole, hodiť plastovú fľašku vyučujúceho do hlavy počas prednášky.. Jednoducho každý deň posilňovať odvahu ako svaly, stresovať sa s novými situáciami, a vyhľadávať nebezpečie. Ak tieto svaly nebudete používať budú ochabovať.
Čo môžete spraviť?
Keď okolo seba budete najbližšie počuť, že sa niekto bojí lietania (lebo lietadlá padajú), pavúkov (lebo spiderman uniesol vašu sestru) černochov (lebo ste žili v blbej štvrti vo veľkom meste), výšok (lebo ste spadli z výťahom a takmer prišli o život) ľudí (lebo sedí každý deň za počítačom) tak jednoducho berte na vedomie, že sú to ľudia, ktorí si myslia že odvaha je emocionálna vlastnosť. Vy môžete v týchto situáciách mentálnymi schopnosťami prekonať akýkoľvek problém. Keď viete ako nato môžete sa realizovať plnšie a žiť lepší život.ps: priateľka nechcela skočiť bungee, ja sa však bojím pavúkov a chrobákov, ktoré ona bez výnimky nežne vynesie z miestnosti do prírody, v čase kedy ich ja dupem v kŕči nohou na kašu. Ale pracuje sa na tom. A musia to byť veľké chrobáky. Malých sa nebojím. :)
Vaša myseľ je v procese. Inak by ste asi nechodili na takto.sk ale zžierali sa v práci, ktorá vás nebaví a smútili pri sviečke za mladosťou. Čo treba robiť aby ste sa naozaj nebáli ničoho je každý deň posilňovať odvahu presne takými blbosťami ako skok na bungee lane. Je jedno ako. Môžete oslovovať neznáme blondýnky po ceste, hlasnejšie sa prejavovať na hodinách v škole, hodiť plastovú fľašku vyučujúceho do hlavy počas prednášky.. Jednoducho každý deň posilňovať odvahu ako svaly, stresovať sa s novými situáciami, a vyhľadávať nebezpečie. Ak tieto svaly nebudete používať budú ochabovať.
Čo môžete spraviť?
Keď okolo seba budete najbližšie počuť, že sa niekto bojí lietania (lebo lietadlá padajú), pavúkov (lebo spiderman uniesol vašu sestru) černochov (lebo ste žili v blbej štvrti vo veľkom meste), výšok (lebo ste spadli z výťahom a takmer prišli o život) ľudí (lebo sedí každý deň za počítačom) tak jednoducho berte na vedomie, že sú to ľudia, ktorí si myslia že odvaha je emocionálna vlastnosť. Vy môžete v týchto situáciách mentálnymi schopnosťami prekonať akýkoľvek problém. Keď viete ako nato môžete sa realizovať plnšie a žiť lepší život.ps: priateľka nechcela skočiť bungee, ja sa však bojím pavúkov a chrobákov, ktoré ona bez výnimky nežne vynesie z miestnosti do prírody, v čase kedy ich ja dupem v kŕči nohou na kašu. Ale pracuje sa na tom. A musia to byť veľké chrobáky. Malých sa nebojím. :)
Via 1
Napísal Martin Kiš
[[UPOZORNENIE: Ak čítate tento príspevok cez RSS(mail) nemusia sa vám zobraziť videá alebo iné prvky stránky.
Komentáre a iný obsah blogu však nájdete na www.takto.sk]]
Comments (0)
Posted
by Martin Kiš
